Dokopali ma štátni policajti.

Autor: Tomáš Práznovský | 25.12.2008 o 17:38 | Karma článku: 10,37 | Prečítané:  2843x

Tvár mi opuchla, z rozbitých úst tiekla krv, na ich vnútornej strane som jazykom nahmatal voľne visiaci franforec mäsa, tak som ho odhryzol a prehltol. Prišiel stav, že som ďaľšie údery ani necítil. Duchom som bol úplne inde, počúval som kostolné chorály, že Len Ty si Svätý. Len Ty si Pán. Len Ty si Najvyšší.

Večer šestnásteho decembra tohto roku kráčal som v Seredi cez otvorené priestranstvo, smerom domov. Blížil som sa k priechodu medzi garážami, keď som zazrel auto štátnej polície. Vyvolalo vo mne pocity odporu a hnusu k tomuto systému a mimovoľne som na posledných metroch pridal do kroku. Bolo zreteľne počuť akceleráciu motora, hneď na to škrípanie bŕzd. 

Obaja členovia posádky vystúpili, zarevali bojový pokrik a s hromžiacimi päsťami bežali na mňa a kamaráta. Uvedomujúc si, že udrieť policajta je ťažký zločin proti republike, rozhodli sme sa neklásť nijaký odpor. Po niekoľkých úderoch a kopancoch na privítanie nasledoval rozkaz oprieť ruky o stenu a nohami od nej odstúpiť. Cieľom ďaľšej série telesných trestov bolo dosiahnutie predpísaných parametrov čo sa týka vzdialenosti medzi rukami, nohami a uhla medzi zemou a telom vypočúvaného. 

„Čo tu robíš ?“........ „Nič“............. Bum.

„Prečo si zrýchlil ?“........... „Zrovnať so zemou.“............. Bum.

„Určite si niečo zahodil, však ?“............. „Nie.“.............. Bum.

„Určite si išiel fetovať, však ?“................ „Ja nefetujem.“.................. Bum.

Baterkami prehľadávali najbližšie okolie, snažiac sa na nás niečo nájsť. Popritom si s hrdinskou odvahou prichádzali zboku udrieť do pravej polovice mojej tváre a zozadu kopnúť do dolnej polovice mojej ľavej nohy. Ľavú polovicu hlavy a pravú nohu nechali na pokoji. Zúfalosť svojej úbohej existencie dokazovali aj občasnými kopancami zdola do brucha, čo malo zväčša za následok porušenie predpísaného postoja a nevyhnutnú penalizáciu. 

Keď sa dostatočne vybláznili, začali skúmať obsah mojich vreciek. Nemal som pri sebe nič mimoriadne, azda iba jabĺčko, ktoré keď zbadali, začali sa rehotať a odkopli ho. Napokon mi mladší z nich s milým úsmevom vrátil občiansky preukaz a  riekol: “Tak choď teda domov a daj si na to ľad.“ Bol som zvedavý na ich mená, no vedel som, že keby som ich požiadal o ukázanie menovky, ihneď by mi vyhoveli, no dostal by som minimálne jeden úder za trúfalosť.

Za sedem dní mi odpuchla tvár, za ďaľších sedem by malo pominúť žltomodré sfarbenie. Horšie je to s nohou. Keď po štyroch dňoch začala odchádzať bolesť z narazeného lýtkového svalu, zistil som, že mám dokopaný aj členok. Taktiež šľachu mi zranili, nie však do tej miery, že by som ostal na jednu nohu chromý. Je tomu už desať dní a stále nemôžem normálne kráčať.

Mnohí známi, príbuzní či kolegovia v práci mi povedali, že by som ich mal udať. To môže napadnúť len človeka, ktorý sníva sen o slobodnej krajine. Nie však mňa, ktorý viem, že toto je policajný štát, diktatúra buržoázie, kde policajtovi nič nedokážu.

Kde policajt môže plnoprávneho občana zastaviť, kopať, biť päsťami, obuškom či anténou odmontovanou zo služobného auta dovtedy, kým nepodpíše papier, že ho policajti nedobili. Privlastní si jeho osobné veci a miesto nich mu podstrčí za hrsť nelegálnej drogy. Opýta sa ho, prečo droguje a neskôr zadržanú drogu sám s  kolegami skonzumuje.

Kde policajt môže cigáňa odvliecť na policajnú stanicu, uviazať o radiátor, umučiť na smrť a  o sedem rokov neskôr v beznádejne zabrzdenom procese baviť publikum tvrdeniami, že počas zásahu použili iba najnutnejšie donucovacie prostriedky, teda obušky, hmaty a chvaty, a nijako nevie vysvetliť, ako mohol utrpieť tak vážne zranenia, že ich následkom podľahol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?